Analytik spresnil, že na globálnej úrovni sa diskutuje o prípadnej
pomoci Európe z iných častí sveta napríklad dovozom skvapalneného plynu.
"Potreby starého kontinentu by zďaleka neboli úplne naplnené.
Súčasná energetická kríza by sa tak prehĺbila ešte viac a firmy by sa
spolu so spotrebiteľmi stretali s ďalšími problémami, keďže cena energií
by opäť rástla," myslí si Horňák.
Ak poklesnú dodávky plynu o 10 % bez náhrady, v prípade Slovenska by to
znamenalo zníženie pridanej hodnoty zhruba o 1,6 %, čo je najvyšší
pokles spomedzi skúmaných krajín. Nasledovali by Rakúsko a Portugalsko. "Ukázalo
sa, že 10-percentné zníženie dodávok plynu by znížilo vytvorenú pridanú
hodnotu v eurozóne o asi 0,7 % (ak by nedošlo k jeho nahradeniu iným
zdrojom)," ilustroval analytik.
Horňák okrem nedostatku plynu zdôraznil aj ďalšie ekonomické rozmery
konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou. Najvýznamnejšou rovinou
je podľa neho tá politická, ktorá by v prípade destabilizácie východnej
Európy mala vplyv napríklad na rozhodovanie zahraničných investorov.
Vplyv na Slovensko bude mať konflikt aj cez dodávateľské siete a
prepojenosť firiem.
"Je tiež možné, že prípadný vojenský konflikt na Ukrajine by
priniesol aj vyšší tlak na verejné financie, a to nielen prostredníctvom
vyšších nákladov na obranu (napríklad výraznejšia ochrana hraníc), ale
aj prostredníctvom výdavkov na humanitárne účely, keď by sa na slovenské
územie mohlo dostať veľké množstvo azylantov," dodal analytik.
V neposlednom rade podľa neho príde k intenzívnejším debatám o energetickej sebestačnosti Európy. "Nech
už tento konflikt dopadne akokoľvek, Európska únia bude oveľa viac
pracovať na zabezpečení alternatívnych dodávok energií a hľadaní
spôsobov, ako to dosiahnuť hoc aj v dlhšom horizonte. Procesy prechodu
na zelené technológie tak budú výrazne zrýchľovať," uzavrel analytik.